23. 4. 2024

HOAX: Video nesúvisí s iránskym útokom na Izrael z apríla 2024, je z roku 2023

  HOAX: 




Video nesúvisí s iránskym útokom na Izrael z apríla 2024, je z roku 2023



Po iránskom leteckom útoku na Izrael z 13. na 14. apríla 2024 sa na sociálnych sieťach objavilo video, ktoré údajne zobrazovalo izraelský systém protivzdušnej obrany Iron Dome (Železná kupola), ako zneškodňuje prilietajúce iránske drony a rakety. Nie je to pravda, zdieľané video sa totiž prvýkrát na sociálnych sieťach objavilo už v októbri 2023 počas jedného z raketových útokov na izraelské územie z Pásma Gazy. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s agentúrou AFP.
"IZRAEL: Boj Iron Dome proti dronom vypusteným z Libanonu a Sýrie," píše sa v popise videa uverejnenom na telegramovom kanáli CZ24.NEWS. AFP už v minulosti o tomto kanáli opakovane písala pre jeho nepravdivý obsah.
Toto video, ktoré zachytáva výbuchy na nočnej oblohe nad mestom, si pozrelo viac než 4500 ľudí. Rovnaké video bolo zdieľané s popisom v slovenčine aj na Facebooku. Predmetné video sa však na sociálnych sieťach objavilo už v októbri 2023 počas raketových útokov palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na Izrael.
Video zdieľané na slovenskom telegramovom kanáli nesie vodoznak britského denníka The Telegraph. Britské noviny zverejnili video 12. októbra 2023 s titulkom "Izraelský Iron Dome zachytil rakety Hamasu v Aškelone". Najstaršie príklady zverejnenia predmetného videa, ktoré dohľadala AFP, boli z 11. októbra, napríklad na sieti X a na Telegrame.
Agentúre AFP sa nepodarilo geolokalizovať presné miesto, odkiaľ bolo video vyhotovené. Hlasy v hebrejčine, ktoré počuť vo videu, hovoria o útoku na Aškelon a Aškod, pobrežné izraelské mestá neďaleko Gazy.



 Zdroj: TASR

Poslanci ukončili debatu o zmenách v FPU, hlasovať budú v stredu

Poslanci ukončili debatu o zmenách

 v FPU, hlasovať budú v stredu 


Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok ukončili diskusiu o novele zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Zmeny majú podľa predkladateľa, šéfa kultúrneho výboru Romana Michelka (SNS), pomôcť kultúre. Namieta to opozícia, na zmeny nie sú podľa nej dostatočné dôvody. O legislatíve majú zákonodarci hlasovať v stredu (24. 4.).
Opoziční poslanci skritizovali okrem iného návrh na zmenu rozhodovacej právomoci v FPU. Poslankyňa Zora Jaurová (PS) si nemyslí, že je správne, aby rozhodovanie o udelení dotácií fondu prešlo z odborných hodnotiacich komisií na rozšírenú radu fondu, v ktorej budú mať prevahu nominanti rezortu kultúry.
Michelko kritiku odmietol. Tvrdí, že v rozšírenej rade fondu, na ktorú by mohlo prejsť rozhodovanie o udelení dotácií, budú odborníci. Po zmenách v rozhodovacej právomoci sa budú podľa neho podporovať kvalitné projekty, ktoré dosiaľ neboli.
So zmenami v rozhodovaní o dotáciách fondu nesúhlasí ani Rada na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry (MK) SR. Poradný orgán ministerky kultúry považuje návrh za krok späť. "K spôsobu prideľovania dotácií z verejných zdrojov na kultúrne účely, ktorý sa už pred rokmi ukázal ako netransparentný z procesného i finančného hľadiska," uviedli v tlačovom vyhlásení. Zároveň žiadajú, aby návrhom systémových zmien predchádzala odborná diskusia. "Sme totiž svedkami toho, ako sa neuváženými pozmeňovacími návrhmi hazarduje s riadnym fungovaním fondu a jeho každodennou prevádzkou," dodala predsedníčka rady Viera Féglová.


Zdroj: TASR

Entartete Kunst

Entartete Kunst




Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA



A. Všeobecná časť

Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je zaradený do legislatívneho procesu na základe Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023-2027 schválené Národnou radou SR 23.11.2023. V Programovom vyhlásení vlády sa, okrem iného, uvádza, že verejnoprávne médiá musia zabezpečovať nezávislú a objektívnu žurnalistiku. Zároveň musia podporovať kvalitnú pôvodnú slovenskú televíznu a rozhlasovú tvorbu. Za týmto účelom vláda presadí právny a ekonomický rámec rozdelenia Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na dve nezávislé verejnoprávne mediálne inštitúcie - Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, prípadne zváži iné riešenie ako posilniť verejnoprávnosť RTVS.

- Návrh zákona neprináša formálne rozdelenie týchto dvoch inštitúcií, vytvára však podmienky na ich samostatný rozvoj s ich špecifikami, prináša vyššiu mieru odpolitizovania procesov pri voľbe generálneho riaditeľa inštitúcie, kreovaní rady Slovenskej televízie a rozhlasu (ďalej len „STVR“) a zavádza nový inštitút etickej komisie, ktorá bude poradným orgánom rady. Zmeny v systéme fungovania verejnoprávneho vysielateľa vyplývajú z negatívnych skúseností získaných z doterajšieho vykonávania zákona o RTVS a skúseností z aplikácie rôznych modelov zahraničných verejnoprávnych vysielacích inštitúcií.

- Návrh zákona a úprava procesov reaguje predovšetkým na podnety verejnosti, odborných organizácií, združení, orgány samosprávy a mimovládny sektor. Tieto požadujú zlepšiť súčasný stav a priblíženie sa k objektívnosti vysielania. Podľa nich vysielacia verejnoprávna inštitúcia nenapĺňa svoje verejnoprávne poslanie a tieto základné atribúty verejnoprávnosti opustila.

- Pôvodné spojenie STV a SRO od roku 2011 neprinieslo očakávanú zmenu vo väčšine zámerov predkladateľov, a to ani po následných novelizáciách zákona č. 532/2010 Z. z. o RTVS. Atribúty verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti deklarované v dôvodovej správe k návrhu zákona o zlúčení, ako aj lepšia efektivita využívania zverených verejných financií, sa nenaplnili. Tvorba a vysielanie oboch verejnoprávnych inštitúcii sa v súčasnom období minimálne líšia od iných komerčných médií hlavného prúdu. Spravodajstvo a publicistika v slovenskej televízii a slovenskom rozhlase sa stali zjednotením do RTVS postupne iba príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií, pričom sa často nevyhýbajú ani bulvárnemu spracovaniu tém, vrátane osobných napádaní. Ich verejnoprávny charakter a objektívnosť neochránil ani výber koncesionárskych poplatkov, formálne prezentovaný ako účasť verejnosti zabezpečujúci nezávislosť televízneho a rozhlasového vysielania.

- V RTVS sa vytvorilo názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením oponentúry a tvorivej diskusie, čo viedlo k postupnému vytláčaniu až odstráneniu plurality v tvorbe, k presadzovaniu jednotného názoru, ale najmä k úplnému potlačeniu serióznej vnútornej diskusie a prezentácii rozličných názorov a postojov. Podiel na zvýšenom tlaku na unifikácii a znížení slobody a nezávislosti tvorby mal aj presun veľkej časti tvorcov a redaktorov do externého prostredia. Pritom aj v prijatom Európskom akte o slobode médií sa v pozícii Európskeho parlamentu a Európskej rady hovorí, že vo verejnoprávnych médiách je potrebné plne zabezpečiť pluralitu informácií, redakčnú nezávislosť v súlade s objektívnosťou a verejnoprávnymi princípmi a čo najviac znížiť politické vplyvy na kreovanie orgánov a tvorbu najmä pri spravodajstve a publicistike. V bode (27) sa píše, že „poskytovatelia verejnoprávnych médií zohrávajú na vnútornom trhu s mediálnymi službami osobitnú úlohu tým, že ako súčasť svojho poslania zaisťujú, aby občania a podniky mali prístup k ponuke rôznorodého obsahu vrátane kvalitných informácií a k vyváženému mediálnemu pokrytiu. Zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní základného práva na slobodu prejavu a informácií tým, že ľuďom umožňujú vyhľadávať a prijímať rôzne informácie pri presadzovaní hodnôt demokracie, kultúrnej rozmanitosti a sociálnej súdržnosti. (Verejnoprávne médiá) poskytujú fórum na verejnú diskusiu a sú prostriedkom na podporu širšej demokratickej participácie občanov“.

- Z vysielania SRO aj STV sa stratil kritický, širokospektrálny pohľad na javy a udalosti v spoločnosti a RTVS. Ako jednotná inštitúcia sa sústredí len na hľadanie formálnych spojení oboch verejnoprávnych vysielateľov s okrajovým rešpektom k ich tvorivým, technickým, či technologickým špecifikám. Je teda možné po rokoch pôsobenia STV a SRO v jednej inštitúcii pod zákonom č. 532/2010 Z. z. konštatovať, že zámery a úmysly predkladateľov sa minuli účinku. V súčasnosti je ohrozený verejnoprávny charakter vysielania a svojim obsahom a kvalitou spracovania programov verejnej služby zaostáva za potrebami slovenskej spoločnosti. Naopak, pri STV čiastočne a pri SRO vo veľmi veľkej miere sa stratila bývalá osobitá identita týchto verejnoprávnych médií. Museli byť pri plnení zákonom stanovených úloh každoročne dotované miliónmi eur zo štátneho rozpočtu prostredníctvom zmluvy zo štátom. Bez politicky vyjednaných dotácií by RTVS nedokázala predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania, plnohodnotne plniť služby verejnosti a zostala by v hlbokom finančnom deficite.

- Nezávislosť verejnoprávnych médií je kľúčovým faktorom pre zabezpečenie prístupu občanov k nestranným kvalitným informáciám. RTVS teda mala zohrávať rozhodujúcu úlohu pri formovaní verejnej mienky a poskytovaní informácií pre občanov, ktoré sú dôležité pre ich aktívnu účasť na demokratických procesoch. V prostredí koexistencie verejných a súkromných poskytovateľov mediálnych služieb by verejnoprávna STV a SRO, ako uvádza aj Akt o slobode médií, ...“mali podporovať pluralitu médií, hospodársku súťaž, v mediálnom sektore vytvárať širokú škálu obsahu, ktorý zodpovedá rôznym záujmom, perspektívam a demografii a ponúkať alternatívne pohľady a programové možnosti“... Verejnoprávnym médiám v SR sa však túto úlohu práve pre ich unifikáciu v tvorbe, spravodajstve a publicistike plniť nedarí, názorovo splynuli s komerčným prostredím. Z dlhodobých prieskumov verejnej mienky rôznych agentúr je zrejmé, že dôsledku neobjektívneho podávania správ verejnoprávnych i súkromných médií sa občania prikláňajú k alternatívnymi zdrojom informácií, najmä tým, ktoré sú dostupné na online platformách.

- Návrhom zákona sa navrhuje zriadiť poradný orgán rady- etickú komisiu. Etická komisia bude dohliadať na dodržiavanie etických noriem novinárskej práce v STVR a zároveň navrhovať príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto etických noriem.

- Ďalším kľúčovým prvkom v postavení médií verejnej služby bolo zrušenie koncesionárskych poplatkov v roku 2023 a financovanie médií verejnej služby plne zo štátneho rozpočtu SR. Nová zákonná úprava rešpektuje túto skutočnosť, preto sa objektívne menia podmienky činnosti kontrolných a správnych a riadiacich orgánov tejto inštitúcie. Návrh zákona explicitne stanovuje postup tvorby rozpočtu a kontrolu financovania expertami v Rade STVR. Predkladateľ návrhu zákona rešpektuje, že poskytovatelia verejnoprávnych médií súťažia so súkromnými mediálnymi podnikmi a online platformami, a preto sú povinní rešpektovať mnohé limity vyplývajúce z iných zákonných ustanovení, napr. zákona o reklame.

- Návrh zákona rešpektuje, že STVR ako inštitúcia združujúca verejnoprávne médiá, je poskytovateľ mediálnych služieb a je poverený vykonávaním verejnoprávneho poslania podľa vnútroštátneho práva a ktorý na vykonávanie takéhoto poslania dostáva finančné prostriedky z vnútroštátnych verejných zdrojov, konkrétne zo štátneho rozpočtu.

- Návrh zákona je v súlade s nariadeniami Európskej komisie a Európskeho parlamentu, pretože poskytuje záruky nezávislého fungovania verejnoprávnych médií STVR. Zabezpečuje tiež, aby tvorcovia verejnoprávnych médií boli redakčne a funkčne nezávislí a aby svojmu publiku poskytovali pluralitu informácií a názorov nestranným spôsobom v súlade so svojím poslaním verejnoprávnej služby. (Túto úlohu vymedzuje protokol (29) Aktu...) Návrh zákona zabezpečuje podľa toho istého bodu protokolu, aby postupy menovania a odvolávania najvyššieho riadiaceho pracovníka (GR) alebo členov Rady verejnoprávnej STVR boli transparentné a zameriavali sa na zaručenie nezávislosti poskytovateľov verejnoprávnych médií.

- Tak ako uvádza táto dôvodová správa, ide o mnohé zásadné zmeny vo filozofii a organizácii verejnoprávnych médií, ktoré je potrebné riešiť komplexným spôsobom v rámci nového zákona, ktorý predkladateľ predložil do legislatívneho procesu.

- Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala vytvoriť nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií - Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRO). Cieľom návrhu zákona je predovšetkým v období meniaceho a rozvíjajúceho sa mediálneho priestoru posilniť ich verejnoprávny charakter, zabezpečiť dodržiavanie plurality a princípov demokracie a slobodnej tvorby. Nový zákon umožní aj špecifický rozvoj týchto národných inštitúcií v prudko sa meniacom konkurenčnom prostredí.

- Podľa judikatúry Ústavného súdu SR (II. ÚS 575/2012) nemožno funkciu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska považovať za volenú a inú verejnú funkciu v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), z čoho vyplýva, že funkcia generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska nespadá pod rozsah funkcií chránených základným právom na prístup k volenej a inej verejnej funkcii zaručeným čl. 30 ods. 4 ústavy. Z uvedeného dôvodu predkladateľ považuje za potrebné zdôrazniť, že ak by bola hlavným cieľom predkladanej právnej úpravy výlučne personálna výmena súčasného generálneho riaditeľa, na dosiahnutie uvedeného cieľa by bola postačujúca novela zákona č. 532/2010 Z. z. o RTVS a nebolo by potrebné zriaďovať novú inštitúciu, ktorá je právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska. Z dôvodu, že zámerom predkladanej právnej úpravy je vytvorenie novej inštitúcie– verejnoprávneho vysielateľa, ktorá bude mať nový názov, a ktorá bude objektívne napĺňať verejnoprávny charakter vysielania, predkladateľ sa rozhodol predložiť nový návrh zákona, ktorým sa zruší aktuálne platný a účinný zákon o RTVS a nepristúpil iba k novelizácii tohto zákona.

- Predkladateľ pri tvorbe návrhu zákona pristúpil aj k zmene názvu verejnoprávneho vysielateľa. Súčasný spoločný názov inštitúcie pre slovenské verejnoprávne médiá Rozhlas a televízia Slovenska degraduje štátotvorný (slovenský) národ na región Slovensko, pretože namiesto prívlastku „slovenský“, „slovenská“ (aký) označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska (koho, čoho). V súčasnosti používané logo tejto inštitúcie navyše z názvu úplne anulovalo Slovensko nahradením písmena S (označujúceho Slovensko) dvojbodkou.

Súčasným názvom tejto inštitúcie sa Slovenská republika odlišuje od väčšiny európskych štátov, ktoré štandardne v názvoch svojich verejnoprávnych inštitúcií uvádzajú adjektívum štátotvorného národa, napr. Česká televize (ČT), Oesterreichisches Rundfunk (ORF), Magyar Televízió (MTV), France Télévisions (France TV ), British Broadcasting Corporation (BBC), Sveriges Televison (SVT), Zweites Deutsches Fernsehen (ZDF), Hrvatska radiotelevizija (HRT)a pod.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na životné prostredie, nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyvy na služby pre občana.

Pozvánka : Môže prežiť demokracia bez slobodných médií?

Pozvánka:Môže prežiť demokracia bez


 slobodných médií?

Šéfredaktorka SME Beata Balogová, bývalá riaditeľka Rádia Expres Eva Babitzová a moderátorka politických diskusií Jana Krescanko Dibáková budú diskutovať o vývoji slovenských médií, o zhoršujúcich sa podmienkach pre slobodný výkon novinárskej práce, ale aj o aktuálnych tlakoch na verejnoprávne aj súkromné médiá.
Diskusiu organizuje Karpatská platforma (https://carpathianplatform.eu/),
moderuje bývalý predseda Rady STV a RTVS Miro Kollár.


Kde: Zichyho Palác, Venturská 9
Kedy : 23.4. od 17.00 do 18.30
Verejné 
Ktokoľvek na Facebooku aj mimo neho

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS




Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že na základe zákona o digitálnych službách začala formálne vyšetrovanie novej aplikácie TikTok Lite, ktorú sociálna sieť spustila vo Francúzsku a Španielsku. TASR o tom informuje na základe správ DPA a businesstimes.
Vyšetrovanie sa zameria na program odmeňovania. Komisia vyjadrila obavy, že aplikácia bola spustená bez "predchádzajúceho dôsledného posúdenia rizík, ktoré so sebou prináša, najmä tých, ktoré súvisia s návykovým vplyvom platforiem, a bez prijatia účinných opatrení na zmiernenie týchto rizík".
TikTok má komisii do 23. apríla predložiť správu o hodnotení rizika a do 3. mája poskytnúť ostatné požadované informácie. EK poznamenala tiež, že spoločnosť jej neposkytla správu o hodnotení rizika, keď jej prvýkrát odoslala žiadosť 17. apríla. Komisia dodala, že môže čínskej spoločnosti uložiť pokutu, ak nevyhovie novej žiadosti.
TikTok má tak 24 hodín na to, aby predložil analýzu možných zdravotných rizík z hľadiska návyku a duševného zdravia, najmä pokiaľ ide o deti. Týka sa to systému odmien aplikácie, ktorý užívateľom umožňuje zbierať body sledovaním videí a vymieňať ich za hodnotné veci, ako sú napríklad podľa komisie poukážky Amazon.
Zákon EÚ o digitálnych službách (DSA) vyžaduje, aby veľké platformy posúdili a zmiernili všetky riziká.
Ak TikTok neposkytne európskym úradom posúdenie rizík do 24 hodín, môže dostať pokute vo výške 1 % svojich globálnych ročných príjmov plus pravidelné pokuty vo výške 5 % denných príjmov, uviedli predstavitelia komisie.
A ak komisia nakoniec dospeje k záveru, že Tik Tok porušil pravidlá DSA, mohla by spoločnosti uložiť pokutu až do výšky 6 % globálnych ročných príjmov.




Ruský vojenský súd v pondelok odsúdil v neprítomnosti na šesť rokov odňatia slobody za "ospravedlňovanie terorizmu" Američana Andyho Stonea, hovorcu spoločnosti Meta. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
Do značnej miery symbolický rozsudok prišiel niekoľko mesiacov po tom, ako Moskva zaradila Stonea na zoznam hľadaných osôb. Sudca Roman Kiforenko povedal, že trest začne plynúť, keď Stone vstúpi na ruské územie alebo bude vydaný do Ruska.
Trest sa týka príspevku Andyho Stonea z marca 2022, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V ňom uviedol, že Facebook nebude trestať používateľov vyzývajúcich na násilie proti ruským silám.
Stone vtedy informoval, že Meta, materská spoločnosť platforiem Facebook a Instagram, "dočasne povolila formy politického prejavu, ktoré by za normálnych okolností porušovali pravidlá" oboch sociálnych sietí, pripomenula AFP. "Stále nedovoľujeme výzvy na násilie voči ruským civilistom," napísal vtedy v príspevku.
Nick Clegg, prezident Mety pre globálne záležitosti, v tom čase spresnil, že táto politika sa bude uplatňovať len na Ukrajine. Dodal, že toto rozhodnutie bolo prijaté za "mimoriadnych a bezprecedentných okolností" a jeho cieľom je chrániť "slobodu slova ľudí ako prejavu sebaobrany".
Rusko krátko po spustení invázie na Ukrajinu zakázalo vstup do krajiny riaditeľovi spoločnosti Meta Markovi Zuckerbergovi.







Vojnový spravodajca ruských novín Izvestija Semion Jeremin v piatok zahynul pri ukrajinskom útoku v Záporožskej oblasti, ktorej časť Moskva okupuje, informoval denník na sieti Telegram. TASR píše na základe agentúr AFP a Reuters.
K útoku došlo počas návratu novinára a jeho štábu z reportážnej cesty. "Na filmový štáb zaútočilo niekoľko nepriateľských dronov naraz. Prvý úder ich minul, ale pri druhom bol novinár zranený a na následky zranenia zomrel," uviedol denník.
Podľa novín predtým 42-ročný reportér informoval o udalostiach spoza frontových línií vo východnej časti ukrajinskej Doneckej oblasti, vrátane Ruskom okupovaného ukrajinského mesta Mariupol.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí vo svojom vyhlásení útok ostro odsúdila a označila ho za "akt pomsty" za jeho novinársku prácu. Ukrajina podľa agentúry Reuters tento útok bezprostredne nekomentovala.
Najmenej 15 novinárov bolo zabitých pri informovaní o konflikte na Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, uvádza Výbor na ochranu novinárov, organizácia na ochranu slobody tlače.




Súd v Moskve v pondelok odsúdil 38-ročného muža na päť rokov verejnoprospešných prác za jeho výroky v pouličnej ankete pre spravodajcu stanice Rádio Sloboda (RFE/RL). Muž bol uznaný za vinného za šírenie dezinformácií o ruskej armáde. Prokurátor preňho žiadal 5,5 roka väzenia.
Ako informovala britská stanica BBC, odsúdený Jurij Kochovec v lete roku 2022 pred kamerou RFE/RL povedal, že za rozpútanie vojny na Ukrajine je zodpovedné Rusko a že ruské vedenie ju musí aj zastaviť. Kochovec vyjadril presvedčenie, že následne dôjde aj k uvoľneniu vo vzťahoch Ruska s alianciou NATO a so všetkými ostatnými krajinami.
V rozhovore spomenul aj udalosti v meste Buča v Kyjevskej oblasti, kde sa po ústupe ruských jednotiek na jar 2022 našli na uliciach postrieľaní ľudia i masové hroby.
"Naša vláda hovorí, že chce bojovať proti nacionalistom, ale bombarduje nákupné centrá v Buči, naši vojaci z Buriatska a Dagestanu strieľali civilistov - úplne bez dôvodu," vyhlásil Kochovec.
BBC pripomenula, že ruské úrady popierajú účasť ruskej armády na vraždení civilistov počas okupácie Buče.
Proti Kochovcovi sa najprv začalo stíhanie pre podozrenie zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde, ktoré neskôr obžaloba rozšírila aj o motív nenávisti.
Svedkom v kauze bol náhodný okoloidúci, ktorý pred súdom vypovedal, že bol pobúrený Kachovcovými výrokmi v rozhovore pre RFE/RL.
Obvinenie bolo preklasifikované po lingvistickej analýze, ktorú vykonali učiteľka matematiky Nataľja Kriukovová a prekladateľ Alexandr Tarasov - obaja pôsobili ako znalci aj v kauze súdnej likvidácie najstaršej ľudskoprávnej organizácie v Rusku Memorial, upozornila BBC.


Copyright  © TASR 2024

 




Ruská armáda zaútočila v pondelok na zariadenie televíznej infraštruktúry v ukrajinskom meste Charkiv. Oznámil to gubernátor Charkivskej oblasti Oleh Synjehubov. Výbuchy bolo podľa miestnych úradov v meste počuť približne o 16:35 miestneho času. Podľa Synjehubova neboli hlásené žiadne obete, pretože ľudia boli počas útoku v úkrytoch. „Momentálne je narušený signál digitálnej televízie," povedal. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Rusko v ostatnom období zintenzívnilo útoky proti Charkivu raketami, kĺzavými bombami a bezpilotnými lietadlami s cieľom zničiť energetickú infraštruktúru. Koncom marca Rusko zničilo všetky elektrické rozvodne v Charkive a druhé najväčšie ukrajinské mesto tak zostalo bez stabilných dodávok prúdu. Charkiv je mimoriadne ohrozený pre svoju blízkosť k Rusku, keďže leží necelých 30 kilometrov od hraníc.

 Copyright  © SITA 2024



 Sociálna sieť TikTok sa opäť ohradila proti svojmu potenciálnemu zákazu v Spojených štátoch. Ten by podľa nej narušil právo na slobodu slova až 170 miliónom Američanov, ktorí sieť používajú. Snemovňa reprezentantov USA v sobotu kvôli obavám z úniku dať Američanov do rúk Komunistickej strany Číny prijala zákon, ktorý by k zákazu viesť mohol. TikTok vlastní firma ByteDance so sídlom v Číne, hoci dáta užívateľov boli podľa šéfa siete Shou Zi Chewa vždy uložené v Spojených štátoch alebo Singapure.Dotyčný zákon kongresmani v sobotu schválili väčšinou 360 ku 58 hlasov a poslali ho tak na prerokovanie do Senátu. Návrh nazvaný "Zákon o mieri prostredníctvom sily v 21. storočí" tiež umocňuje prezidenta prijať rozsiahle sankcie voči Iránu a ruským činiteľom alebo vláde umožňuje využiť zmrazené ruské aktíva na podporu Ukrajiny brániacej sa ruskej invázii.

Materskej spoločnosti TikToku, čínskej ByteDance návrh stanovuje deväťmesačnú lehotu, v ktorej musí predať svoj podiel v sociálnej sieti. Lehotu môže úrad prezidenta predĺžiť o tri mesiace, ak usúdi, že firma urobila pokrok v snahe podiel predať, uvádza agentúra Reuters. Zákon v sobotu prešiel v rýchlom slede hlasovania spoločne s návrhmi zákonov o zahraničnej vojenskej pomoci Ukrajine, Izraeli a americkým partnerom v juhovýchodnej Ázii.
"Je nešťastné, že Snemovňa reprezentantov využíva legislatívu o významnej zahraničnej pomoci ako zásterku, aby pretlačila zákon, ktorý by pošliapal slobodu slova 170 miliónov Američanov," cituje Reuters vyhlásenie TikToku. Spoločnosť už skôr vyhlásila, že americké dáta nikdy s čínskymi úradmi nezdieľali a nikdy by tak neurobili.

Zatiaľ čo zástancovia zákona sa obávajú čínskej špionáže, úniku dát a čínskej propagandy, ktorá má podľa nich jednoduchšiu cestu do amerických mobilných telefónov, odporcovia uvádzajú, že Čína a ďalší rivali Spojených štátov môžu už teraz americké dáta nakúpiť u sprostredkovateľov a využiť ich na dezinformačné kampane. Presadenie zákona preto podľa nich nedáva veľký zmysel. Okrem TikToku o právnosti návrhu pochybujú aj niektorí demokrati; kongresmanka Ro Khannaová dnes povedala stanici ABC News, že zákaz TikToku by nemusel obstáť na súdoch, odvolávala sa pritom na prvý dodatok americkej ústavy o slobode slova.

Americkí senátori by podľa Reuters o návrhu zákona mohli hlasovať už v najbližších dňoch. Prezident Joe Biden avizoval, že by ho podpísal.



Copyright  © ČTK 2024

22. 4. 2024

Premiér chce podľa Gröhling ovládnuť RTVS,Šimečka odmieta útoky na kultúrnu obec

Premiér chce podľa Gröhling ovládnuť



 RTVS,Šimečka odmieta útoky na kultúrnu obec


Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) chce ovládnuť RTVS tak, aby to bola televízia, ktorá bude robiť propagandu. Na tlačovej konferencii to uviedol predseda SaS Branislav Gröhling v reakcii na pracovnú návštevu Fica na ministerstve kultúry. Šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka odmieta útoky premiéra na kultúrnu obec v SR.
"Premiér a ministerka Martina Šimkovičová (nominantka SNS) nepovedali, ako pomôžu slovenskej kultúre. Útočili na novinárov, menšiny, RTVS, z ktorej chcú spraviť dezinformačné médium," podotkol Gröhling.
Tímlíder pre oblasť kultúry strany SaS René Parák doplnil, že z tlačovej konferencie na rezorte sa nedozvedeli nič o žiadnej stratégii. "Ministerstvo kultúry pracuje nekoncepčne, nemá záujem o žiadnu strategickú víziu, ktorú by prezentovali. Jediné, čo sme sa opäť dozvedeli, je, že treba ovládnuť inštitúcie a kontrolovať zdroje, ktoré poskytujú na slovenskú kultúru," povedal Parák. Nevie tiež, ako sa rezort vyrovnal s pripomienkami k novému zákonu o RTVS.
Šimečka zároveň poukázal na výroky Fica o umení. To sa podľa neho nedelí na "národné", "protislovenské", "transsexuálne" či "zvrhlé". "Urážať z pozície moci špičkových slovenských umelcov a umelkyne len preto, že kritizujú očividnú neschopnosť ministerky Šimkovičovej, alebo inak vyjadrujú svoj slobodný názor, je absolútne cez čiaru. Je to návrat do hlbokého mečiarizmu," skonštatoval Šimečka.
Podľa vlastných slov si váži všetkých umelcov a ľudí z kultúrnej obce na Slovensku, ktorí sa aj v neľahkých podmienkach venujú slobodnej tvorbe a jej podpore. Kultivujú náš verejný priestor a mnohí z nich skvele reprezentujú Slovensko v zahraničí.


Zdroj: TASR

Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase prerokuje vláda na stredajšom rokovaní v Dolnej Krupej

Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase prerokuje 



vláda na stredajšom rokovaní v Dolnej Krupej

Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STaR) prerokuje vláda na stredajšom (24. 4.) rokovaní v Dolnej Krupej. Po pondelkovej pracovnej návšteve Ministerstva kultúry SR to uviedol predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD). Ministerka Martina Šimkovičová (nominantka SNS) doplnila, že už v utorok (23. 4.) návrh prerokuje legislatívna rada vlády.
Premiér zdôraznil, že súčasný RTVS potrebuje zmenu vedenia a nový zákon. Argumentoval tým, že súčasný telerozhlas nedokáže zaistiť občanom právo na objektívne informácie. "Ako môže prinášať objektívne informácie, keď zvádza permanentný súboj s vládou?" položil otázku Fico. Upozornil, že jeho kabinet sa v súčasnosti zaoberá vážnymi problémami, ktoré zdedil po predchádzajúcich vládach. "Chceme našu prácu robiť v objektívnom mediálnom prostredí, ktoré vládu pokarhá, keď bude treba, no zároveň nebude ignorovať pozitívne kroky, ktoré robí," vysvetlil Fico.
Ocenil Šimkovičovú za to, že rezort pod jej vedením napĺňa programové vyhlásenie vlády (PVV) o podpore slovenskej národnej kultúry. To je podľa neho aj dôsledok útokov voči ministerke. Premiér priblížil, že témou pondelkovej diskusie na rezorte kultúry boli pripravované projekty a legislatívne opatrenia vrátane financovania cirkví a náboženských spoločností či kultúry národnostných menšín.
Ministerka kultúry pripomenula doterajšie kroky rezortu pod jej vedením i plánované opatrenia v tomto roku. Avizovala, že ešte pred letom by mal parlament prerokovať novelizáciu zákona o kultúre národnostných menšín, zákon o ochrane pamiatkového fondu či zákon o múzeách a galériách, ministerstvo pripravuje aj zákon o štátnom jazyku. "V tomto prípade sme sa nechali inšpirovať zákonom vo Francúzsku," dodala. V procese prípravy je aj zákon o sponzorstve v kultúre.
Šimkovičová spomenula tiež prioritizáciu kultúrnych pamiatok. "Meníme ich kategorizáciu podľa vzoru z iných krajín," upozornila. Vysvetlila, že vzhľadom na obmedzené zdroje je potrebné aj v prípade kultúrnych pamiatok stanoviť priority pre ich obnovu. Šimkovičová uistila aj o čerpaní eurofondov v novom programovom období na rekonštrukciu národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu. "V tomto roku budú rekonštruované prvá budova Matice Slovenskej, budova Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku, Dom majstra Pavla v Levoči. Pri ďalších projektoch sa pracuje na dokumentačnej príprave," priblížila.
Ohlásila tiež hĺbkový audit v Slovenskej národnej galérii (SNG) a Slovenskom národnom múzeu (SNM).
Generálny tajomník služobného úradu MK Lukáš Machala taktiež na tlačovej konferencii dementoval špekulácie v médiách, že by sa mal stať novým generálnym riaditeľom verejnoprávnej televízie a rozhlasu.


Zdroj: TASR

Šimkovičová robí slovenskú kultúru a nie kultúru zvrhlú a transsexuálnu, RTVS porušuje ľudské práva

 Šimkovičová robí slovenskú kultúru a nie kultúru zvrhlú a 



transsexuálnu, RTVS porušuje ľudské práva

Ministerstvo kultúry a ministerka Martina Šimkovičová je predmetom nevyberaných útokov, pretože robí slovenskú kultúru a nie kultúru zvrhlú a transsexuálnu. Povedal to premiér Robert Fico po kontrolnom dni na Ministerstve kultúry SR s tým, že Šimkovičová má jeho plnú podporu. „Pani ministerka, je mi ľúto, že takto po vás idú, na druhej strane vám chcem povedať, nič si z toho nerobte, sú to duchovní bezdomovci, nekultúrni ľudia, ktorí netušia, o čom je skutočná slovenská kultúra, a netušia, na čom je táto krajina postavená. Preto budete mať moju plnú podporu, ak budete pokračovať v robení slovenskej kultúry – dobrej, poctivej, slušnej, a nie kultúry zvrhlej, vulgárnej, transsexuálnej,“ vyhlásil Fico. Dodal, že Slovensko je krajina, ktorá sa opiera o určité tradície, má svoju históriu a ťažko by sme našli koncentrovanejší nejaký text, ktorý určuje, ako má vyzerať slovenská kultúra, ako je Preambula Ústavy SR. „Ak si niekto myslí, že je kultúrne, keď počas predstavenia povie 50 najvulgárnejších výrazov, tak takto si my nepredstavujeme slovenskú národnú kultúru,“ povedal Fico.

Na kontrolnom dni rezonovala tiež téma RTVS. Premiér vyhlásil, že verejnoprávna televízia prestala byť objektívna a začína vykazovať straty. Podľa jeho slov dokonca porušuje ľudské práva, pretože ľudia majú právo na prístup k objektívnym informáciám. „Opäť je tu nejaký umelo vytváraný pocit, že ľudia ako pán Machaj, pani Jančkárová alebo Makara, sú nenahraditeľní. Pán Machaj tiež vznikol zvláštne, zvolený bol na základe pokynu vtedajšieho predsedu vlády Igora Matoviča. Vtedy boli všetci ticho, aj umelci a celá takzvaná kultúrna obec,“ hovorí Fico. RTVS potrebuje podľa neho nový zákon a nové vedenie. S pravdepodobnosťou „blížiacou sa k istote“ budú preto v stredu na vláde rokovať o návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. „Jednostrannosť, ktorá sa valí na občanov z väčšiny médií, je škodlivá. My prežijeme aj túto jednostrannosť,“ doplnil Fico.


Zdroj: SITA

Zomrela Hana Brejchová

Zomrela Hana Brejchová



Vo veku 77 rokov zomrela česká herečka Hana Brejchová. Preslávila sa vďaka filmu Lásky jednej plavovlásky. Informoval o tom v pondelok český denník Blesk, ktorému správu o úmrtí potvrdila jej neter a taktiež herečka Tereza Brodská.
"Ja som sa túto smutnú správu dozvedela pred pár dňami od brata. A bohužiaľ vám ju môžem len potvrdiť," povedala zmienenému denníku Brodská.
Slávny film Lásky jednej plavovlásky natočil režisér Miloš Forman v roku 1965, keď mala Hana Brejchová len 18 rokov, pričom podľa portálu ČSFD to bola jej prvá rola.
Film bol vtedy nominovaný na Oscara, pričom Brejchová sprevádzala Formana na všetkých festivaloch. Forman bol v tom čase životným partnerom Haninej slávnejšej staršej sestry Jany, ktorú však do žiadneho svojho filmu neobsadil, pripomína Blesk.
Neskôr si Hana Brejchová si zahrala aj v ďalších filmoch či seriáloch, stvárnila napríklad servírku v seriále Cirkuse Humberto. Objavila sa aj v ďalšom Formanovom filme – oscarovom Amadeovi.
So svojou sestrou herečkou Janou Brejchovou (84) sa však už mnoho rokov nestýkali. "Mamičke to oznamovať nebudem. Dlhé roky sa s Hanou nevideli. Mamička je vážne chorá a ja nechcem, aby jej táto správa ešte prihoršila," povedala Brodská českému denníku Aha! na margo úmrtia svojej tety.
Po roku 1989 sa Hana Brejchová rozhodla venovať podnikaniu, objavila sa však aj potom ešte v niekoľkých filmoch, napríklad v nie príliš úspešnej komédii Divoké pivo. Neskôr sa stiahla do ústrania. V roku 2009 takmer uhorela pri požiari vo svojom pražskom byte. Požiar, ktorý vznikol zrejme v dôsledku nedbalého zaobchádzania so sviečkou, vtedy zničil prakticky celé zariadenie bytu.



Zdroj: TASR

Zomrel Dušan Grúň

Zomrel Dušan Grúň




Vo veku 81 rokov zomrel v pondelok v skorých ranných hodinách spevák Dušan Grúň. Správu pre TASR potvrdila jeho manželka Mária Grúňová prostredníctvom hudobnej publicistky Anny Olveckej.
TASR prináša profil Dušana Grúňa, legendy slovenskej populárnej hudby.

Dušan Grúň sa narodil 26. mája 1942 v Žiline. Zmaturoval v roku 1959 v Košiciach. Jeho ďalšie kroky viedli na Vysokú školu hutnícku do Ostravy, kde začínal s hudbou. V amatérskej kapele hral na trúbke a trombóne, a keďže nikto v kapele nechcel spievať, skúsil to sám.
V roku 1963 nastúpil do profesionálneho orchestra Iva Pavlíka. S ním nahral aj prvé rozhlasové a gramofónové snímky. Chvíľu sa rozhodoval medzi populárnou hudbou a džezom, spieval s Ostravským rozhlasovým orchestrom aj orchestrom Rudolfa Sochora. K spolupráci ho v tom čase prizval aj Tanečný orchester Československého rozhlasu s dirigentom Karlom Krautgartnerom.
Od mája 1965 bol členom a spevákom orchestra Juraja Velčovského. Prvými hitmi s týmto orchestrom boli Hrmí a Starý rodný dom, v origináli Green, Green Grass Of Home speváka Toma Jonesa
Úspešné bolo pre Dušana Grúňa obdobie od roku 1968, keď nahral väčšinu svojich hitov, ako Butterfly, Plavovláska, Kde si bola, keď tu hrmelo, Malvína či Synček neplač. V roku 1973 mu vyšla prvá LP platňa Dušan Grúň. Svoju popularitu si udržal aj vďaka častému účinkovaniu v televíznych zábavných a hudobných programoch.
Jeho vzormi boli zahraniční speváci ako Frank Sinatra, Dean Martin, Sammy Davis junior, Paul Anka, ale aj skupina The Beatles. "Inšpirovali ma hlavne tí speváci, ktorí sa venovali swingu. Ďalej to boli pesničky, ktoré zaznievali v čase mojej puberty v rámci hitparád na Rádiu Luxembourg. Boli to speváci, čo určovali trend a smer. Potom to boli skupiny, ako napríklad The Beatles - to bola absolútna skupina, ktorej harmónia, rytmy a spev vytvorili ďalší mostík a krôčik k tomu, čo sa dnes produkuje," povedal umelec TASR pri príležitosti svojho životného jubilea 80 rokov.
Za najkrajšie vo svojej kariére považoval to, že sa mohol venovať tomu, čo ho bavilo a čím sa živil po celý život.
V 90. rokoch oživil éru slovenskej populárnej piesne Ivan Krajíček s hudobno-zábavným programom Repete, v ktorom účinkoval aj Dušan Grúň. V roku 2006 vyšla kompilácia jeho najväčších hitov 20 NAJ. V roku 2012 vydal nový album Dušan Grúň spomína na Franka Sinatru, na ktorom prespieval hity tohto populárneho Američana. V apríli 2018 bol jedným zo spevákov na koncerte S úsmevom sa dívam na svet, ktorý bol poctou skladateľovi Pavlovi Zelenayovi.


Zdroj: TASR

Zomrel Fedor Flašík

Zomrel Fedor Flašík


Vo veku 66 rokov zomrel podnikateľ Fedor Flašík, ktorý bol od roku 2010 onkologickým pacientom. Podľa informácií portálu noviny.sk, Flašík bojoval s rakovinou lymfatických uzlín, pričom posledné dva týždne ležal v umelom spánku v ružinovskej nemocnici. Neskôr ho previezli do pražskej Fakultnej nemocnice v Motole, kde dnes prehral boj so zákernou chorobou.

Zdroj : SITA

21. 4. 2024

M.Šmatlák: Navrhované zmeny v podporných fondoch môžu ohroziť i neverejné zdroje

M.Šmatlák: Navrhované zmeny v podporných



 fondoch môžu ohroziť i neverejné zdroje


Jedným z možných ekonomických aspektov zmien vo fungovaní verejnoprávnych kultúrnych fondov je ohrozenie neverejných zdrojov, ktoré umelecké projekty využívajú. Upozornil na to bývalý riaditeľ Audiovizuálneho fondu (AVF) a súčasný rektor Vysokej školy múzických umení Martin Šmatlák.
Poukázal na to, že projekty uchádzajúce sa o dotáciu z podporných fondov využívajú viaczdrojové financovanie, pričom privátne zdroje môžu tvoriť výraznú väčšinu z celkového rozpočtu. "V prípade audiovizuálnych diel tvorí príspevok z AVF približne 20 percent, zvyšok pochádza zo súkromných zdrojov," priblížil. Návrhy zmien v orgánoch fondov i samotnom rozhodovaní o pridelení dotácií môžu podľa Šmatláka preto rozvrátiť celý systém i tým, že odradia aj donorov z privátnej, komerčnej sféry. "Ak sa rozkýve jedna noha, môže to ohroziť aj ďalšie zdroje, ktoré jednoducho do toho prostredia neprídu," uviedol Šmatlák.
Aj o tom riziku hovoril spolu s ďalšími zástupcami kultúrnej obce na piatkovom (19. 4.) stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou. Hlava štátu so zástupcami kultúry preberala koaličné návrhy legislatívnych zmien, ktoré sa dotknú verejnoprávnych fondov či RTVS, ale aj fungovania múzeí a galérií a pamiatkovej starostlivosti.
Pri zmenách vo verejnoprávnych podporných fondoch chcú predkladatelia posilniť kontrolnú právomoc štátu, v rámci Fondu na podporu umenia by sa rozhodovacia právomoc o pridelení dotácií mala preniesť z hodnotiacich komisií na rozšírenú radu fondu s prevahou zástupcov rezortu kultúry.
Opozícia navrhované zmeny vníma ako snahu politicky ovládnuť a diktovať kultúrny obsah. Spolu s kultúrnou obcou vidí v návrhoch priame ohrozenie nezávislosti kultúry a umenia.
Koalícia nevyhnutnosť zmien vo fungovaní fondov vysvetľuje priznávanou nespokojnosťou s ich doterajším fungovaním, v súčasnom systéme rozhodovania o dotáciách vníma aj preferenciu istej časti kultúry a umenia, ktorá vedie k prípadom "do očí bijúcich absurdít".
O návrhoch zmien diskutuje parlament, v stredu (24. 4.) by o nich poslanci mohli hlasovať.



Zdroj: TASR

Zlaté Štúrovo pero opäť získal časopis Rozhľad gymnazistov z P. Bystrice

Zlaté Štúrovo pero opäť získal časopis Rozhľad

 gymnazistov z Považskej Bystrice

Hlavným mestom stredoškolskej žurnalistiky je Považská Bystrica, ktorej Gymnázium na Školskej ulici získalo aj po roku za svoj časopis Rozhľad Zlaté Štúrovo pero. Je to najvyššie ocenenie celoslovenskej novinárskej súťaže stredoškolákov a vysokoškolákov Štúrovo pero, ktorá v tomto roku oslavuje už 30 rokov. Jej slávnostné vyhodnotenie sa konalo v sobotu v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra (KKĽŠ) vo Zvolene, ktorá je hlavným organizátorom.
Štúrovo pero od svojho vzniku podporuje a rozvíja novinárske nadanie študentov stredných a vysokých škôl na Slovensku. Umožňuje im prezentovať školské časopisy a novinárske príspevky, napomáha k rozširovaniu poznatkov o žurnalistike a žurnalistických žánroch.
Do tohto ročníka sa prihlásilo 57 stredoškolských a 18 vysokoškolských časopisov a 21 online projektov. O Cenu Nadácie Slovenskej sporiteľne za rubriky napomáhajúce zvyšovaniu finančnej gramotnosti na stredných školách sa uchádzalo 13 stredoškolských časopisov.
"Od prvého ročníka zabezpečujeme organizačno-technickú stránku podujatia. Do súťaže sa zapája množstvo študentov z celého Slovenska a my robíme všetko pre to, aby sa tu cítili dobre a mali čo najlepšie podmienky na prácu v jednotlivých kategóriách. Súčasťou dvojdňového programu sú hodnotiace semináre a diskusie so zaujímavými ľuďmi i s porotcami, ktorí im poskytnú dobré rady," konštatovala pre TASR riaditeľka KKĽŠ Milota Torňošová.
Ako dodala, spätné väzby od študentov, ktorí o vyhodnotení píšu v časopisoch alebo príspevkoch na weboch, svedčia o tom, že sa to KKĽŠ darí. Štúrovo pero je o podpore mladých nadaných novinárov.
Podľa odbornej poroty študenti popri spravodajstve a publicistike zvládnu aj analytickejšie žánre. Pripravujú vo svojich školách sociologické prieskumy či prinášajú pre rovesníkov dôležité témy, ktoré vedia rozobrať z viacerých uhlov. Ich témy sa týkajú školstva, politiky, vlani to boli najmä parlamentné voľby a simulované voľby na stredných školách alebo agresia Ruska proti Ukrajine. Výrazne stúpla aj téma duševného zdravia.
Za 30 rokov sa Štúrovo pero stalo najprestížnejšou súťažou svojho druhu na Slovensku. Vzniklo zlúčením dvoch projektov, zvolenskej celoslovenskej súťaže mladých žurnalistov a súťaže stredoškolských časopisov.
Ako zhodnotila Torňošová, za tri desiatky rokov sa do súťaže zapojilo viac ako 2000 školských časopisov, 2000 mladých novinárov a 120 online projektov - blogy, online časopisy, podcasty, instagramy, školské televízie a podobne. Každoročne sa na vyhodnotení vo Zvolene zúčastní okolo 200 študentov.


Zdroj: TASR

Zomrel Josef Laufer

Zomrel Josef Laufer




Vo veku 84 rokov zomrel český herec a spevák Josef Laufer. Priateľom a kolegom to oznámila jeho dcéra Ester. Informujú o tom portály Novinky.cz a Blesk.cz. Blesku správu potvrdil riaditeľ divadla Broadway Oldřich Lichtenberg s tým, že podľa dcéry umelec zomrel na zástavu srdca.

Laufer bol od roku 2020 v umelom spánku, z ktorého sa už neprebral. Uviedli ho doň po operácii srdca, pri ktorej utrpel jeho zástavu.

Josef Laufer, celým menom Don José Pedro Rodriguez de Montagnes Laufer, sa narodil 11. augusta 1939 vo Francúzsku lekárovi židovského pôvodu a rodenej Španielke. Detstvo prežil v Anglicku, kde bol jeho otec lekárom v Kráľovskom letectve. V roku 1947 sa vrátili do otcovej vlasti - Československa. Josef sa tam vyučil v podniku Tesla a neskôr pracoval vo výskumnom ústave.

Už počas vojenskej služby sa venoval divadlu a po vojne vystupoval v Divadle ABC. Tiež prekladal zo španielčiny. Vyštudoval pražskú DAMU a založil divadelný súbor RADAR. Pravidelne vystupoval v muzikáloch, vyučoval pantomímu, vystupoval v televízii, hral vo filmoch, bol spevákom pop-music a vystupoval s jeho skupinou Golem.

Jeho hádam najväčším hitom je skladba Sbohem lásko, já jedu dál. Naspieval napríklad aj piesne Juliána, Malé šípy, Dávný kavalír či Podívej, šenkýři. Spájala sa s ním tiež kontroverzia, keď v roku 1976 napísal a naspieval pieseň Dopis Svobodné Evropě na oslavu tajného agenta Pavla Minaříka. Evidovali ho ako spolupracovníka - dôverníka ŠTB.

Diváci a diváčky si ho môžu pamätať napríklad zo seriálu Cirkus Humberto (1988) alebo filmov ako Starci na chmelu (1964), Petrolejové lampy (1971), Noc na Karlštejne (1973, Páni kluci (1975) alebo z komediálnej filmovej série Kameňák (2003, 2004, 2005 a 2013), kde stvárnil židovského milionára Kohna.


Zdroj: SITA

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

   NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA





 TA3 V politike v nedeľu o 11.00:

Hosťami budú:

  • Matúš Šutaj Eštok (minister vnútra, Hlas-SD)
  • Michal Šimečka (predseda Progresívneho Slovenska)

Rozprávať sa budeme o:
  • Možné zmrazenie eurofondov
  • Bezpečnostné zložky a ich budúcnosť
  • Sloboda slova a médií



 

O 5 minút 12, naživo v nedeľu od 11:55 h, Jednotka a vo vysielaní RTVS:24.



Hostia:

  • minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, člen predsedníctva strany Tomáš Drucker (Hlas-SD);
  • poslankyňa NR SR, podpredsedníčka hnutia Lucia Plaváková (Progresívne Slovensko).



Témy:

  • Aktuálna politická situácia a riadenie štátu;
  • Napĺňanie reforiem a čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy;
  • Presadzovanie priorít v rezorte školstva.

Reláciu moderuje Marek Makara.





20. 4. 2024

Iveta prichádza na televízne obrazovky Markízy. Sobotné večery budú patriť československej popovej ikone

Iveta prichádza na televízne obrazovky Markízy. Sobotné



 večery budú patriť československej popovej ikone

Prvých šesť epizód série, ktorá mapuje dve dekády života a kariéry jednej z najslávnejších československých popových ikon, uvedie TV Markíza v exkluzívnej televíznej premiére počas troch sobotných večerov.


Televízia Markíza mimoriadne zaraďuje do vysielania životopisnú minisériu Iveta z dielne Voyo Originál. Prvých šesť epizód série, ktorá mapuje dve dekády života a kariéry jednej z najslávnejších československých popových ikon, uvedie v exkluzívnej televíznej premiére počas troch sobotných večerov, vždy v dvoch častiach za sebou so začiatkom o 20:30 hod., a to už od soboty 20. apríla 2024.

Už o pár dní uplynie presne desať rokov, odkedy nás navždy opustila československá spevácka legenda Iveta Bartošová. Zároveň by sa v rovnakom mesiaci dožila 58 rokov. Práve preto sa diváci a diváčky TV Markíza môžu tešiť na špeciálne uvedenie dvoch trojdielnych sérií úspešnej životopisnej minisérie Iveta. „Mimoriadnou televíznou premiérou jedného z našich najúspešnejších Voyo Originálov si chceme v prvom rade uctiť pamiatku nezabudnuteľnej speváckej legendy Ivety Bartošovej, ktorá sa nezmazateľne zapísala do histórie populárnej hudby a ktorej tvorba ovplyvnila životy mnohých Čechov a Slovákov,“ hovorí Silvia Majeská, programová riaditeľka skupiny Markíza.

Miniséria scenáristu a režiséra Michala Samira sleduje príbeh začiatku kariéry Ivety Bartošovej a jej vzťahu s hudobníkom Petrom Sepéšim v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Ivetin (Anna Fialová) príbeh rozpovie od prvých speváckych krokov v rodných Beskydách, kedy spolu so svojou sestrou Ivanou (Eliška Křenková) začína navštevovať školský zbor, cez prelomové vystúpenie na festivale Mladá píseň v Jihlave, jej partnerstvo s Petrom Sepéšim (Vojtěch Vodochodský) a vznik kolosálneho hitu Knoflíky lásky. Zo dňa na deň sa z oboch spevákov stáva národom milovaný pár. Okrem exponovaného vzťahu so speváckym kolegom sa miniséria zameriava aj na Ivetin rodinný život, jej rodičov Svatavu a Karla hrajú Alena Mihulová a Miroslav Hanuš.

Popri výnimočnej televíznej premiére minisérie Iveta sa diváci a diváčky Markízy môžu tešiť aj na trojdielnu dokumentárnu sériu Málo mě znáš, ktorá zavŕši mimoriadne vysielanie v sobotu 4. mája 2024. Dokument, okrem mnohých výpovedí kolegov a priateľov Ivety Bartošovej, prinesie aj osobné spomienky Artura Štaidla na svoju mamičku a autentický pohľad na fungovanie československého šoubiznisu.

19. 4. 2024

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

                  

Americká vláda poskytla záruky v spojitosti s právami zakladateľa portálu WikiLeaks Juliana Assangea v prípade jeho vydania z Británie do USA. TASR informuje podľa utorkových správ agentúr DPA a Reuters.
USA zaručili, že Austrálčan Assange bude pod ochranou prvého dodatku ústavy - ktorý v USA zaisťuje slobodu prejavu -, na súde voči nemu nebudú predsudky z dôvodu jeho národnosti a nebude mu udelený trest smrti, píše AP.
Vrchný súd v Londýne v marci rozhodol, že Assange nemôže byť do USA vydaný bez konkrétnych záruk, pripomína Reuters. Spojeným štátom dal čas do 16. apríla na to, aby poskytli záruky týkajúce sa práv Assangea na základe prvého dodatku americkej ústavy.
Washington žiada o vydanie Assangea do USA za údajné sprisahanie po tom, ako zverejnil státisíce uniknutých tajných dokumentov týkajúcich sa aktivít Spojených štátov okolo vojen v Afganistane a Iraku.
Ďalšie vypočúvanie v spojitosti s Assangeovým vydaním je na londýnskom súde naplánované na 20. mája. Sudcovia tam majú posúdiť návrh USA i reakcie zo strany Assangeových právnikov. Tí však v minulosti v iných prípadoch záruky Spojených štátov kritizovali, píše Reuters.
Assangeova manželka Stella Assangeová záruky zo strany USA označila za očividne úskočné slová. USA podľa jej slov v spojitosti s prvým dodatkom neudelili žiadnu záruku a v prípade trestu smrti poskytli len štandardnú záruku. Americkú vládu vyzvala, aby zrušila stíhanie jej manžela.
Americký prezident Joe Biden minulú stredu (10. apríla) uviedol, že zrušenie trestného stíhania zvažuje. Reagoval tak na februárový návrh austrálskeho parlamentu, ktorý vyzval na ukončenie právnej ságy okolo tohto Austrálčana.
Assange sa proti vydaniu do USA bráni už viac než desať rokov. Sedem rokov strávil na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne, posledných päť rokov v prísne stráženom britskom väzení Belmarsh.






Americký streamovací gigant Netflix oznámil za 1. štvrťrok 2024 nárast zisku aj počtu predplatiteľov vďaka bohatej ponuke seriálov a filmov. TASR o tom informuje na základe správ AFP a RTTNews.
Celkový zisk spoločnosti za prvé tri mesiace 2024 sa zvýšil na 2,33 miliardy USD (2,18 miliardy eur) alebo 5,28 USD na akciu z 1,31 miliardy USD alebo 2,88 USD/akciu v rovnakom období vlani. Analytici v priemere očakávali, že spoločnosť zarobí 4,26 USD na akciu.
Tržby spoločnosti v 1. štvrťroku vzrástli o 14,8 % na 9,37 miliardy USD z 8,16 miliardy USD v minulom roku.
Netflix uviedol, že v uplynulom štvrťrok získal 9,3 milióna predplatiteľov, čím sa ich celkový počet zvýšil na 269,6 milióna osôb.
V aktuálnom štvrťroku predpokladá tržby 9,49 miliardy USD, zatiaľ čo analytici mu predpovedajú tržby v priemere 9,54 miliardy USD.












Platforma sociálnej siete X vo štvrtok uviedla, že bude spolupracovať s pakistanskou vládou, aby "pochopila jej obavy". Reaguje tak na informácie úradov, podľa ktorých bola sieť X v krajine zakázaná na dva mesiace z bezpečnostných dôvodov. TASR sa odvoláva na agentúru AFP.
Používatelia v Pakistane hlásili problémy s používaním siete X (predtým Twitter) od polovice februára. Tamojšia vláda sa k tomu dlho nevyjadrovala. Až v stredu (17.4.) pakistanské ministerstvo vnútra oficiálne potvrdilo, že vo februári zablokovalo prístup na túto sociálnu sieť pre obavy o národnú bezpečnosť. V ten istý deň najvyšší pakistanský súd nariadil vláde, aby prístup na sieť X do týždňa obnovila.
"Je veľmi vhodné spomenúť, že nedodržiavanie smerníc pakistanskej vlády zo strany Twitteru/X a neriešenie obáv týkajúcich sa zneužívania tejto platformy si vyžiadalo zavedenie zákazu," uviedla vláda v písomnom podaní na súd, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.
Islamabad tvrdí, že so svojimi obavami priamo konfrontoval sociálnu sieť X, ktorá neprejavila ochotu o ich vyriešenie.
"Rozhodnutie zakázať Twitter/X v Pakistane bolo prijaté v záujme zachovania národnej bezpečnosti a udržania verejného poriadku," uviedlo pakistanské ministerstvo vnútra. Dodalo, že tento krok prijalo po zvážení dôverných správ od pakistanských spravodajských a bezpečnostných služieb.
Pakistanský rezort vnútra tvrdí, že "nepriateľské elementy pôsobiace na Twitteri/X majú nekalé úmysly vytvoriť prostredie chaosu a nestability s cieľom destabilizovať krajinu a uvrhnúť ju do určitej formy anarchie".

Copyright  © TASR 2024

 

 






Európska únia zriaďuje dočasnú pracovnú skupinu pre boj proti zahraničnému zasahovaniu do eurovolieb. Plán predstavil belgický premiér De Croo.
Krátko pred samitom český premiér Petr Fiala a De Croo informovali lídrov členských krajín i únijových inštitúcií o záveroch vyšetrovania ruských pokusov zasahovať do chodu Európskeho parlamentu a do volieb.
„Chceme veľmi často vyhodnocovať zaznamenané dezinformačné kampane, deliť sa s týmito informáciami s členskými štátmi a spolupracovať s národnými justičnými orgánmi na prijatí opatrení,“ uviedol De Croo.
Sľúbil tiež, že spoluprácu bude koordinovať Belgicko ako predsednícka krajina a začne fungovať okamžite, aby bola efektívna v čase júnových volieb do Európskeho parlamentu

Copyright  © ČTK 2024

 

Akékoľvek snahy ovládať kultúru sú prejavom nekultúrnosti

Akékoľvek snahy ovládať kultúru sú


 prejavom nekultúrnosti

Štát má vytvárať predpoklady a podmienky pre kultúru a nie ju politicky ovládať. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá v piatok prijala zástupcov kultúrnej obce, aby s nimi diskutovala o koaličných návrhoch legislatívnych úprav, ktoré sa výrazne dotknú oblasti kultúry a umenia.

"Kultúra patrí nám všetkým a akékoľvek snahy ju ovládnuť sú prejavom nekultúrnosti," zdôraznila hlava štátu aj vzhľadom na obavy, ktoré jej v prípade predkladaných politických návrhov tlmočili bývalý minister kultúry SR Marek Maďarič, rektorka Vysokej školy Výtvarných umení (VŠVU) Bohunka Koklesová, rektor Vysokej školy múzických umení (VŠMU) Martin Šmatlák a člen Činohry SND Martin Huba. Prezidentka takisto zdôraznila, že akékoľvek zásadné zmeny sa musia diať v kooperácii s tými, ktorých sa priamo dotýkajú.

Čaputová nevylúčila, že sa ešte stretne aj s predkladateľmi návrhov, aby s nimi diskutovala o argumentoch a dosahoch navrhovaných zmien. "Zo spôsobu, akým predkladatelia komunikujú túto politickú vôľu, je však zjavné, že sú rozhodnutí," skonštatovala.

Rektorka VŠVU Koklesová po stretnutí spresnila, že s hlavou štátu hovorili o aktuálnej téme legislatívnych zmien vo Fonde na podporu umenia a RTVS, dotkli sa aj oblasti pamiatkovej starostlivosti. Koalíciou predkladané návrhy pokladá spolu s kolegami za nesystémové a účelové kroky, ktoré môžu ohroziť samotnú kultúru a umenie na Slovensku. "Návrhy vytvárajú priestor na to, aby politický a ideologický názor formoval kultúrny obsah," varoval rektor VŠMU a bývalý šéf Audiovizuálneho fondu Šmatlák.

V prípade zmien, ktoré sa týkajú verejnoprávnych umeleckých fondov, spochybnil argumentáciu predkladateľov, upozorňujúcich na nespokojnosť s fungovaním inštitúcií a najmä prerozdeľovaním dotácií. "Žiadny podporný fond nikdy plne neuspokojí všetkých žiadateľov, budú nepodporené projekty a nespokojní žiadatelia, to však nie je zásadná systémová výhrada," zdôraznil.

Pridal sa k nemu i bývalý minister kultúry Maďarič, za ktorého éry vznikli súčasné podporné fondy. "Odmietam hodnotenie fondov cez jednotlivosti, podporné fondy sa stali formatívnymi inštitúciami vo svojich oblastiach, ktoré rozvíjali podporu nielen cez samotné dotácie, ale aj nové projekty, ako napríklad zdigitalizovanie jednosálových kín či projekt Mesto kultúry," pripomenul. Pripustil, že v rozhodovaní dotačných komisií môžu nastať prípady, ktoré vyvolajú nespokojnosť i pocit skrivodlivosti, pýta sa však, či by k podobným prípadom nedochádzalo, možno i vo väčšej miere, ak by definitívne rozhodovanie bolo na ministrovi kultúry, resp. ním dosadených ľuďoch.

Herecký bard Huba je presvedčený, že zmeny musia vychádzať z poznania skutočnosti, nie z politického presvedčenia a ideológie, ktoré naopak odhaľujú neznalosť. "Pri proklamáciách na tému kultúry, domnievam sa, je táto neznalosť dominantná," upozornil slávny herec.

Vedenie a akademická obec VŠMU, ktorej rektor Šmatlák sa takisto stretol s prezidentkou, v piatok opätovne deklarovali, že VŠMU je pripravená poskytnúť akademickú pôdu na otvorenú, korektnú a transparentnú diskusiu k zmenám v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu. Zároveň skritizovali plánované zmeny vo Fonde na podporu umenia. Obávajú sa likvidácie verejnoprávnej inštitúcie, politického ovládnutia fondu a možnej cenzúry projektov.

Zdroj: TASR

Vyjadrenie: MK SR: Prestaňte robiť hanbu slovenskej kultúre už aj v zahraničí

Vyjadrenie: MK SR: Prestaňte robiť hanbu

 slovenskej kultúre už aj v zahraničí


Výrazné žlté farby, amplióny, exriaditeľ Kunsthalle Bratislava Jen Kratochvíl v ružovej šiltovke, s náušnicou v uchu a k tomu bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová vo výraznom žltom kostýme. Odznaky za otvorenú kultúru a burácajúce pokriky proti súčasnému vedeniu rezortu kultúry. Tentokrát nie na Námestí SNP v Bratislave, ale priamo v Benátkach. Počas otvorenia prestížneho Bienále. Sebaprezentácia ľudí plných nenávisti, ktorým "vraj" na kultúre záleží, za peniaze daňových poplatníkov.
Je priam neuveriteľné, kam až dokážu ľudia z liberálno - progresívneho spektra zájsť. Bienále v Benátkach je prestížne medzinárodné podujatie, na ktorom mala Slovenská národná galéria (SNG) odprezentovať slovenské umenie. Na tento účel vyčlenil rezort kultúry 300.000 eur. Skončilo to neslávne, pochybnou prezentáciou umenia. Vedenie SNG by malo verejnosti vysvetliť, ako dospelo k vyššie uvedeným nákladom pri prezentácii, ktorú pripravila bývalá kurátorka Kunsthalle Bratislava. Pani Alexandry Kusej sa na to budeme určite pýtať.
Teda, nie súčasné vedenie ministerstva kultúry, ale pani Hroncová a ňou v minulosti dosadení ľudia do kultúrnych inštitúcií, sú tí, ktorí sa neštítia ničoho. Pre pár fotografií v mainstreme sú schopní všetkého. Aj znemožniť akýkoľvek dobrý úmysel prezentácie slovenského umenia v zahraničí. Pani Hroncová, ak nerozumiete inak, povieme vám to slovami neúspešného prezidentského kandidáta. Slušne, ale rázne: Prestaňte robiť hanbu slovenskej kultúre už aj v zahraničí!



Zdroj: TASR

VÝROKY TÝŽDŇA

 VÝROKY TÝŽDŇA



 

 „Povedal som, že nebudem odpovedať na otázky. Mám právo sa rozhodnúť, či budem alebo nebudem odpovedať na otázky, a nebudem na ne odpovedať.“ 
Robert Fico



"Ak niekto niečo kradne, je to predovšetkým právo na pravdivé a objektívne informácie, v tomto sú denník SME, Denník N a Aktuality a ďalší majstri sveta, Keby za to bol trest, máte doživotné tresty odňatia slobody.“
Robert Fico